Od liberalizácie európskeho leteckého trhu v 90. rokoch a najmä po rozšírení EÚ v roku 2004 sa v strednej a východnej Európe prudko rozšírili nízkonákladové letecké spoločnosti (LCC). V súčasnosti tvoria LCC už približne tretinu všetkých letov v Európe – v roku 2022 to bolo 32,5 %. Nízkonákladové aerolínie zväčša ponúkajú priamu dopravu na krátke trasy s jediným typom lietadiel (A320/B737), čo im umožňuje dosiahnuť nízke prevádzkové náklady a vysoko efektívne využitie lietadielt. Hoci niektoré LCC lietajú aj na veľké uzly, vo všeobecnosti preferujú menej vytížené sekundárne letiská – práve tam dokážu ponúknuť nižšie poplatky, rýchle odbavenie a flexibilne vstúpiť na nové trhy. Tento model podporil výrazný rast leteckej dopravy práve v menších stredoeurópskych destináciách, kde doteraz dominovali prevažne sezónne charterové či sieťové linky.
Vybrané letiská v strednej Európe – porovnanie a štatistiky
Rast nízkonákladových prepravcov je zreteľný na štatistikách regionálnych stredoeurópskych letísk. Napríklad Poľsko zaznamenalo v roku 2023 rekordný počet pasažierov na niekoľkých letiskách: Letisko Katowice–Pyrzowice obslúžilo 5,61 mil. cestujúcich (štvré najvyťaženejšie v Poľsku) a výnimočne vysoký počet 776 000 pasažierov v jednom mesiaci (august 2023). Z hľadiska rastu výrazne zaostáva len Varšavské letisko, ostatné regionálne hubs ako Kraków dosiahli v 2023 až 9,4 mil. pasažierov (prvé stredoeurópske letisko nad 9 mil. ročne) a Katovice 5,6 mil. . Na Slovensku letisko Bratislava (BTS) v roku 2023 prekonalo 1,813,660 pasažierov (čo je 79 % úrovne z roku 2019) a pridalo nové destinácie do Atén, Podgorice a Kaunasu. Menšie letisko Debrecín (Maďarsko) zaznamenalo len 306 000 pasažierov v 2023 (+23 % oproti predchádzajúcemu roku), avšak aj tam rastú chartery a nové LCC linky (napr. charter na Krétu). V nasledujúcej tabuľke uvádzame prehľad najdôležitejších údajov za rok 2023 pre vybrané stredoeurópske letiská:
| Letisko (kód) | Krajina | Cestujúcich 2023 | Hlavní dopravcovia (predovšetkým LCC) | Približný počet destinácií (2023) |
|---|---|---|---|---|
| Budapešť (BUD) | Maďarsko | 14 701 080 | Wizz Air, Ryanair, Emirates, LOT, Turkish Airlines, atď. | ~107 (36 aeroliniek) |
| Bratislava (BTS) | Slovensko | 1 813 660 | Wizz Air, Ryanair, Smartwings, Air Cairo, Air Montenegro, Tus Air | 34 (38 link) |
| Debrecín (DEB) | Maďarsko | ~306 000 | Wizz Air, Ryanair (sezónne chartery) | 2–3 (Brusel, Londýn, cypriot.) |
| Katovice (KTW) | Poľsko | 5 610 000 | Wizz Air, Ryanair, LOT, Air Dolomiti | ~80 (hlavne Európa) |
| Krakov (KRK) | Poľsko | ~9 400 000 | Ryanair, Wizz Air, LOT, Lufthansa, Air France, atď. | 123 destinácií, 161 spojení |
Podľa týchto údajov sú Katovice a Krakov už silnými centrami nízkonákladovej dopravy v regióne, pričom rýchlo rastú aj menšie brány ako Debrecín či Bratislava. Prehľad destinácií ukazuje, že napríklad Bratislava v roku 2023 ponúkala lety do 34 krajín (najpopulárnejšie Antalya, Londýn, Miláno, Burgas, Hurghada) a už spúšťa aj prvé sezónne diaľkové linky (SLO Karibik). Debrecín a ďalšie malé letiská lákajú cestujúcich najmä charterovými spojmi, no čoraz častejšie aj sieťovými trasami do európskych letovísk.
Letisko Budapešť – silné a slabé stránky v trende nízkonákladovej dopravy
Letisko Budapešť (BUD, Ferenc Liszt) zohráva kľúčovú úlohu v stredoeurópskom low-cost segmente. V roku 2023 ho využilo až 14,7 milióna pasažierov, čo predstavuje 91 % návrat na predpandemickú úroveň. Je to zásluhou rozšírenej ponuky spojení – spomedzi 39 leteckých spoločností bolo v roku 2023 z Budapešti dostupných až 131 priamych trás (vrátane štyroch nových letov do čínskych miest). Najvýznamnejšími dopravcami sú tu maďarské Wizz Air (srdce flotily typu A321neo) a irský Ryanair, ktoré spolu pokrývajú väčšinu low-cost kapacít. Medzi silné stránky Budapešti patrí výborná regionálna poloha a infraštruktúra – moderné terminály, nová vlaková prípojka z centra mesta (budovaná), vysoký komfort služieb a ocenenia (BUD je už opakovane najlepším letiskom v strednej Európe). Budapešť sa navyše profiluje aj ako nákladný hub – v r. 2023 vybavila rekordných 201 306 ton tovaru, vďaka strategickej pozícii na trase medzi Európou a Ďalekým východom.
Medzi slabé stránky patrí vysoká závislosť na low-cost segmentoch a hrozba prípadného presmerovania liniek. Konkurencia okolitých regionálnych hubov (napr. Viedeň či Praha) je stále silná najmä v oblasti nákladov a sieťových spojov. BUD tiež doslova „dýchá na krk“ európskym emisným cieľom – nárast leteckých operácií so sebou prináša rast hlučnosti a emisií v okolí. Letisko to kompenzuje investíciami do ekologických opatrení: spustilo ambiciózny program ochrany obyvateľstva pred hlukom (s rozpočtom ~1,2 mld HUF) a deklarovalo uhlíkovú neutralitu do roku 2035. Ročne aj samotný prevádzkovateľ vygeneruje cez 9 000 pracovných miest a lokálne dane vyše 1,8 mld HUF (cca 5,5 mil. €). BUD preto pôsobí ako ekonomický motor Maďarska, hoci musí súbežne plánovať ďalší rozvoj infraštruktúry (nové parkoviská, rozšírené odbavovacie kapacity) aj s ohľadom na udržateľnosť.
Ekonomické dopady na región a infraštruktúru
Rast low-cost letov má vplyv aj na širší región. Letiská sa stávajú katalyzátormi ekonomického rozvoja: tvoria pracovné miesta priamo (letecký personál, handling, bezpečnosť) aj nepriamo (hotely, cestovné agentúry, doprava). Napríklad Budapešť Airport priamo zamestnáva cca 9 000 ľudí a v roku 2009 prispel do maďarského HDP až sumou zodpovedajúcou 1,24 %. Podobne aj menšie letiská podporujú regionálny rozvoj – rozšírená letecká ponuka láka turistov a investorov a zvyšuje konkurencieschopnosť oblastí. Spravidla vedie aj k investíciám do cestnej a železničnej infraštruktúry (nové diaľničné prípojky, vlakové či autobusové linky). Letiská zároveň investujú do vlastnej infraštruktúry: za posledné roky Budapešť modernizovala terminály, expanzia parkovacích kapacít a výstavbu hotelov (celkovo viac ako 100 mld HUF v posledných 4 rokoch), Bratislava doplnila online služby a spustila charterové dlhé trate, Krakov stavia nový terminál na kapacitu 11 miliónov cestujúcich a pod.
Z hľadiska ekonomiky platí: viac destinácií a nižšie ceny leteniek = viac cestujúcich. To podporuje turistický ruch (viac nocí v hoteloch, tržby pre stravovanie, kultúru) aj mobilitu pracovnej sily. Na druhej strane však regionálne komunity nesú náklady rastúcej leteckej dopravy: musia financovať dopravné napojenie letísk a riešiť environmentálne a dopravné zaťaženie.
Vplyv na životné prostredie a udržateľnosť
Energetická a klimatická bilancia leteckej dopravy je v centre diskusie. Hoci moderné LCC lode lietajú s relatívne úspornými lietadlami (Wizz Air a Ryanair majú mladý jednoflótový park, čo znižuje spotrebu na pasažier-km), celkový nárast počtu letov výrazne zvyšuje emisie. Podľa štúdie neziskovej organizácie Transport & Environment emitoval v roku 2023 Ryanair rekordných 14,9 milióna ton CO₂ (najviac zo všetkých európskych aeroliniek), Wizz Air zase prekročil svoj predpandemický emisný vrchol o 40 . Celkovo pripadla v roku 2023 už každá štvrtá európska letecká linka trom najväčším LCC (Ryanair, Wizz Air, easyJet), čo zdôrazňuje ich vedúce postavenie. T&E pritom varuje, že „biznis model nízkonákladoviek poháňa neudržateľný rast“, ktorý ani blízka budúcnosť udržateľných palív (SAF) a nových technológií nestíha kompenzovať.
Na úrovni EÚ sú aerolínie pod tlakom splniť ciele Green Dealu. Nová správa Európskej komisie zdôrazňuje záväzok klimatickej neutrality v doprave do roku 2050 a odporúča opatrenia ako masívne rozšíriť využitie udržateľných leteckých palív, zlepšiť riadenie letovej prevádzky a prijímať efektívnejšie lietadlá. V r. 2023 vyprodukovali lety zo všetkých EU/EFTA letísk približne 133 mil. ton CO₂ – o 10 % menej než v roku 2019. Prízemná uhlíková náročnosť sa zlepšila (priemerná emisia cca 83 g CO₂/pass-km v 2023), ale celkové letecké emisie podľa EC stále predstavujú asi 12 % emisií dopravy (4 % všetkých GHG EU/EFT). Bez ďalších opatrení tak plný objem dopravy hrozí tieto percentá opätovne zvýšiť.
Vedľa CO₂ sa spomína aj vplyv kondenzácie a emisií NOx či PM z motorov v čelných vrstvách atmosféry, ktoré prispievajú k tvorbe ozónu a dotvárajú celkový oteplovací efekt letov. Experimentálne štúdie naznačujú, že letectvo (vrátane ne-CO₂ dopadov) už tvorí približne 5 % globálneho otepľovania spôsobeného človekom. Aktivisti preto volajú po spravodlivejšom účtovaní ekologických nákladov – napríklad rozšírení emisného obchodovania (ETS) na všetky lety, zavedení daní na letecký kerosén a obmedzení rastu neprirodzených route.
V konečnom dôsledku znamená tento trend dilemu. Na jednej strane nízkonákladové lety z menších letísk dramaticky zvýšili dostupnosť cestovania a ekonomický rozvoj regiónov, na druhej strane podporujú rast dopravy, ktorý kladie vysoké nároky na životné prostredie. Európske letiská vrátane Budapešti reagujú zavádzaním zelených iniciatív (budujú infraštruktúru pre SAF, tichšie technológie a solárne systémy) a upravovaním prevádzkových postupov. Napríklad Budapešť Airport už získal tretí stupeň medzinárodnej certifikácie Airport Carbon Accreditation a usiluje sa o najvyššiu úroveň (net-zero) do roku 2035. Úspech udržateľnej leteckej dopravy bude závisieť na tom, ako rýchlo dokáže technológia a regulácia dohnať inak taký rýchlo rastúci sektor.
Zdroje: Údaje a analýzy sú prevzaté z odborných správ, štúdií a oficiálnych štatistík letísk
