História
Letisko budapešť
História a význam Letiska Budapešť Ferenc Liszt
Budapeštianske medzinárodné letisko, dnes známe ako Ferenc Liszt International Airport, má mimoriadne bohatú históriu a dynamický vývoj. Už v 30. rokoch 20. storočia sa o jeho vybudovaní hovorilo ako o strategickej investícii, ktorá mala spojiť civilné, vojenské aj športové potreby Maďarska. Futuristický návrh jeho hlavnej budovy, ktorý z vtáčej perspektívy pripomínal lietadlo, pochádzal od významného architekta Károlya Dávida ml. Víťaz architektonickej súťaže bol vybraný už v decembri 1939. V rokoch 1940 – 1943 bola vybudovaná rýchlostná komunikácia dlhá 16 kilometrov, ktorá dodnes spája letisko s centrom Budapešti. Samotná výstavba letiska sa začala v roku 1942, no výrazne ju prerušila druhá svetová vojna. Počas sovietskej okupácie bolo letisko značne poškodené.
Povojnová rekonštrukcia (1947 – 1956)
Po skončení vojny sa letisko nachádzalo v zlom technickom stave. V rámci trojročného rekonštrukčného plánu sa v rokoch 1947 – 1950 začala jeho obnova. Maďarský štát vyčlenil 40 miliónov forintov na rekonštrukciu a 7. mája 1950 bolo letisko slávnostne otvorené pre civilnú leteckú dopravu. Založená bola spoločnosť MASZOVLET (Maďarsko-sovietska civilná letecká spoločnosť), ktorá prevádzkovala prvé pravidelné linky do miest ako Praha, Bukurešť, Varšava a Sofia. V roku 1954 vznikol národný dopravca MALÉV Hungarian Airlines. V lete 1956 odštartoval prvý pravidelný let do Viedne a v roku 1957 pristálo v Budapešti prvýkrát lietadlo spoločnosti KLM Royal Dutch Airlines. V tom období bola vzletová dráha predĺžená na 3010 metrov, aby vyhovovala nárokom medzinárodnej dopravy.
Rozvoj v časoch socializmu
Počas socializmu sa letisko Ferihegy stalo dôležitým leteckým uzlom v strednej Európe. V roku 1974 prekročilo hranicu jedného milióna odbavených cestujúcich ročne. V 70. a 80. rokoch prebiehala modernizácia technickej infraštruktúry – postavila sa nová riadiaca veža a v roku 1983 pribudla paralelná dráha s dĺžkou 3707 metrov. V roku 1985 bol otvorený moderný terminál 2A, ktorý slúžil predovšetkým spoločnosti MALÉV a ďalším aerolíniám z východného bloku. V roku 1998 pribudol terminál 2B, určený pre západné a nízkonákladové letecké spoločnosti. Tieto kroky viedli k zvýšeniu kapacity letiska a zlepšeniu služieb pre cestujúcich.
Premenovanie na letisko Ferenca Liszta
V roku 2011, pri príležitosti 200. výročia narodenia významného maďarského skladateľa Ferenca Liszta, bolo letisko premenované na Budapest Liszt Ferenc Nemzetközi Repülőtér. Nový názov reflektuje prepojenie medzi kultúrnym dedičstvom Maďarska a jeho vstupnou bránou do sveta. Ide o symbolické gesto, ktoré pripomína hrdosť Maďarov na svojich kultúrnych velikánov.
Rast pasažierov a nové letecké linky
Letisko zaznamenalo prudký rast počtu cestujúcich. V roku 2005 prekročilo hranicu 7,9 milióna pasažierov, v roku 2019 dosiahlo historický rekord 16,2 milióna a v roku 2024 prekonalo hranicu 17,5 milióna cestujúcich, čo predstavuje medziročný nárast o viac než 19 %. Letisko je dnes základňou pre významné letecké spoločnosti ako Wizz Air, Ryanair, LOT, Turkish Airlines, Emirates či Qatar Airways. Najvyťaženejšou destináciou zostáva Londýn, kam smeruje každý deviaty cestujúci. Rozšírili sa aj diaľkové linky do Dubaja, New Yorku, Pekingu či Soulu.
Ekonomický a strategický význam
Letisko Ferenc Liszt je významným motorom maďarskej ekonomiky. Podľa štúdie KPMG prispieva priamo alebo nepriamo viac ako 2,5 % k HDP krajiny. Jeho prevádzka vytvára tisíce pracovných miest, pričom každý nárast o 100 000 cestujúcich znamená vznik viac než 1000 nových pracovných miest. V roku 2022 prichádzajúci turisti cez budapeštianske letisko vygenerovali pre maďarské hospodárstvo výdavky vo výške 714 miliárd forintov. Letisko je zároveň dôležitým logistickým uzlom pre obchod a investície.
Udržateľný rozvoj a inovácie
Budapeštianske letisko sa aktívne zapája do ekologických a technologických iniciatív. Zaviedlo LED osvetlenie takmer vo všetkých priestoroch, rozšírilo flotilu elektrických vozidiel a inštalovalo viac než 40 nabíjacích staníc. Do roku 2025 plánuje zvýšiť ich počet na vyše 80. Okrem toho letisko investuje do automatizovaných kontrolných bodov, samoobslužných kioskov, digitálnych informačných panelov a biometrických brán, ktoré skracujú čakacie doby. V oblasti environmentálnej udržateľnosti pripravuje výstavbu fotovoltickej farmy s výkonom 7,5 MW a využitie geotermálnej energie na vykurovanie. V rámci protihlukových opatrení bolo zrekonštruovaných vyše 4000 bytov v okolí letiska.
Geopolitický vývoj a štátne odkúpenie
V roku 2024 odkúpil maďarský štát pod vedením premiéra Viktora Orbána 80 % podielu v prevádzkovateľovi letiska prostredníctvom štátneho investičného fondu Corvinus. Zvyšných 20 % získal francúzsky operátor Vinci Airports, ktorý bude letisko aj naďalej spravovať. Hodnota celej transakcie presiahla 3 miliardy eur, vrátane prevzatých dlhov. Vláda označila tento krok za strategický návrat k národnej kontrole nad kľúčovou dopravnou infraštruktúrou. Premiér Orbán označil prevod vlastníctva za „nápravu chyby z minulosti“.
Budúcnosť letiska
Letisko Budapešť pripravuje výstavbu nového terminálu 3, ktorý má zvýšiť celkovú kapacitu na viac ako 25 miliónov cestujúcich ročne. V blízkosti letiska vzniká Airport City s modernými obchodnými a logistickými priestormi. V roku 2025 sa má otvoriť nový hotel Tribe s kapacitou 167 izieb a konferenčnými priestormi. Letisko sa profiluje ako moderné a ekologicky zodpovedné centrum, ktoré spĺňa náročné požiadavky 21. storočia.
Letisko Budapešť Ferenc Liszt dnes zosobňuje spojenie histórie, kultúry, technológií a vízie budúcnosti. Je viac než len dopravný uzol – je to brána do Maďarska a dôležitý hráč v stredoeurópskom letectve.