Budapeštianske letisko Ferenca Liszta prechádza ambicióznou transformáciou. Plánuje sa výstavba nového Terminálu 3, rozsiahla modernizácia existujúcich priestorov aj infraštruktúry, a výrazné zlepšenie dopravného napojenia. Zlepšenia zahŕňajú aj nové parkovacie objekty a logistické centrá. V tomto článku si priblížime hlavné plánované projekty, investičné stratégie aj očakávané dopady na maďarskú ekonomiku a cestovný ruch.
Rozšírenie terminálov a infraštruktúry
Letisko už má dva aktívne terminály (2A, 2B) a niekdajší Terminál 1, ktorý bol uzavretý, sa má do budúcna čiastočne znovu otvoriť. Hlavným projektom je Výstavba Terminálu 3, ktorý významne rozšíri kapacitu letiska. Zodpovední predstavitelia avizujú, že projekt sa začne v najbližších rokoch (príprava prebieha už teraz) a nový terminál bude dokončený najskôr do roku 2032. Terminál 3 by mal priniesť moderné vybavenie a technológie s dôrazom na udržateľnosť (letecká spoločnosť plánuje na rok 2030 dosiahnuť nulové emisie). Pri prípravách sa už vykonali zásypy terénu pre rozšírenie plochy letovej dráhy: nové stojiská a obtáčky naraz pojmú až 12 lietadiel (prvú fázu rozšírenia odbavovacích plôch). Celý projekt Terminálu 3 má zabezpečiť plynulejší rast, keďže letisko rástlo z 16 miliónov pasažierov v roku 2019 na odhadovaných 17 miliónov v roku 2024.
Okrem toho letisko pokračuje v menších, no významných modernizáciách. Chránený pamiatkový Terminál 1 bude kompletne zrekonštruovaný – obnovená bude fasáda, sklenené strechy a interiéry vrátane toaliet, osvetlenie sa nahradí úspornými LED svietidlami a bezpečnostné systémy budú digitalizované. Vylepší sa aj okolie – krajinárske úpravy a spevnenie plôch. Pre Terminál 2 sa pripravujú menšie úpravy na zvýšenie kapacity: pribudne druhá úroveň „autobusových“ brán na Pier 1, kde doteraz boli len tri – po rozšírení ich bude 6.
Parkovacie a logistické kapacity taktiež rastú. Už sa začalo projektovanie viacposchodového parkovacieho domu blízko Terminálu 2: tzv. Relax Parking ponúkne v prvej etape 2 000 miest na troch podlažiach. Pre nákladnú dopravu (cargo) letiska vyrastie nové logistické centrum s prístupovou komunikáciou priamo k diaľnici M4. Nová cesta povedie do Cargo City, čo zabezpečí rýchlejšie pripojenie nakladania lietadiel na M4 a odľahčí dopravnú záťaž okolia. Súčasťou investícií je aj nový administratívny komplex pre partnerov letiska (väčšia a komfortnejšia budova), začiatok výstavby bol ohlásený na jún 2024.
Letiská susedia chystajú aj rozšírenie občerstvenia a služieb; napríklad na Pier 1 v Termináli 2 pribudli nové obchodíky a bufety. Vďaka týmto investíciám „prešli letisko za posledných 5 rokov veľkou transformáciou“ – hotelové lobby sú preplnené pasažiermi a letisko získava medzinárodné ocenenia za kvalitu služieb.
Nové dopravné napojenia (vlak, diaľnica, verejná doprava)
Keďže prístupy na letisko doteraz nezodpovedali dopytu, budúce plány výrazne rozšíria aj dopravné spojenia. Železnica: Dlhodobo sa hovorí o priamom spojení letiska s železničnou sieťou. V súčasnosti najbližšia stanica Ferihegy (starý Terminál 1, slúži len pre nákladné vlaky) je využívaná len z väčších vzdialeností a nie je priamo integrovaná s Terminálmi 2. Prípravy novej železničnej trate o dĺžke asi 22 km už existujú – štúdia z roku 2016 navrhla dvojkoľajnú, elektrifikovanú trať spájajúcu stanice Kőbánya-Kispest a Monor cez areál letiska. Toto prepojenie by umožnilo cestovanie priamo od Nyugati (alebo Monoru z vidieka) bez prestupu v centre a zrýchlilo by príchod zo všetkých smerov. Plán vychádza z toho, že cestujúci z centra prestúpia na prepojení Kőbánya-Kispest, odkiaľ vlak zabočí priamo na letiskoPovolenia k tejto trati už boli v minulosti vypracované a čaká sa na finančné zdroje (štát plánoval získať eurofondy). Vláda tiež spomenula, že úvahy sú o finančne náročnej „súkromnej supertraťovej linke“ – napríklad čínska firma CRRC chcela stavať vlastnou traťou z Keletiego s jednosmerným lístkom cez 3 000 HUF, hoci schválený projekt počíta s verejnými investíciami cez MÁV a EÚ. Každopádne, nový terminál 3 by mal byť priamo prístupný vlakom – minister Márton Nagy uviedol, že letisko a Bratislava napojí aj železničná linka v čase výstavby Terminálu 3.
Diaľničné a cestné spojenia: S rastom dopravy sa musí zlepšiť i úsek cesty vedúci na letisko. Súčasná cesta z centra (výjazd na M0 a pokračovanie cez Gyömrői úts alebo Rákospalotou) je preťažená a úzka. Vláda pripravila rozsiahly projekt modernizácie tejto „leteckej expresky“. Dokument o vplyve na životné prostredie (spustený jeseň 2024) navrhuje komletnú rekonštrukciu úseku od križovatky Üllői/Határ až po uzol Market – vrátane rozšírenia ulíc Kőér a Gyömrői, nových bezkolíznych križovatiek pre chodcov a cyklistov, a vybudovania spojky medzi ulicami Hangár a Lakatos. Projekt zdôrazňuje, že ide o „národne hospodársky významnú“ stavbu. Plán je začať výstavbu v roku 2026 a prácami skončiť o 3,5–5 rokov neskôr, aby bola cesta hotová do roku 2030. Výsledkom bude moderná dvojpruhová komunikácia s lepšou prepojiteľnosťou, väčším dôrazom na MHD a menšími zápchami. Už teraz sa napríklad buduje kruhový objazd smerujúci k M4, ktorý urýchli nákladnú dopravu.
Verejná doprava zahŕňa hlavne autobusové spojenia: prímestský autobus 100E (Airport Express) vedie z centra priamo na letisko, jeho konečná stanica bude počas rekonštrukcie presunutá na dolnú – príletovú úroveň (dokedy bude zastávka 100E obmedzená do júna 2025). Linka 200E ostáva oproti terminálu. Okrem toho sa plánuje napríklad rozšíriť ponuku autobusov a električiek v okolí (aj kvôli olympiáde 2036 sa uvažuje o ďalších investíciách). Dlhodobo sa hovorievalo o predĺžení linky metra či novej električkovej trase na letisko, ale kým železničná trať ešte nemá presný termín, diaľnica a autobusové trasy majú určené harmonogramy.
Investičné stratégie a partnerstvá
Projekt rozšírenia letiska je financovaný kombináciou štátnych a súkromných zdrojov, vrátane verejno-súkromného partnerstva. V júni 2024 štát kupuje letisko späť – cez štátny investičný fond Corvinus získal 80 % podiel v koncesionárovi BUD, zvyšných 20 % bude vlastniť spoločnosť VINCI Airports (v rámci partnerstva, keďže VINCI už prevádzkuje viaceré európske letiská) Celková cena transakcie bola približne 4,3 miliardy eur (3,1 mld za prevzatie akcií plus 1,2 mld za prevzatie dlhu). Podiel platiacich investorov zabezpečuje udržanie profesionálneho prístupu: VINCI, ako svetový operátor, bude riadiť letisko a investovať do jeho ďalšieho rozvoja. Minister Márton Nagy avizoval, že štát rokuje aj s Katarským investičným úradom (QIA) o dokúpení menšieho podielu (<10 %). Vláda chce po dokončení kupónikovať projekt tak, aby mal Bratislava silného strategického partnera a nezostalo to len na štáte.
Na strane financií štát čiastkovo využíva aj vlastné zdroje a cudzí kapitál. Na nákup letiska získal vláda asi 700 miliónov eur z privatizácie iných aktív a zvyšok cez vývojovú pôžičku od vývoznej banky Eximbank. Budovanie železnice možno čiastočne financovať z európskych štrukturálnych fondov (trasa mala byť spolufinancovaná EÚ). Parkovacie domy a terminály si financuje východom generovaným letiskom. V rámci verejno-súkromného partnerstva sa teda kombinuje štátny kapitál s know-how VINCI aj s očakávanou podporou súkromných investorov (napríklad Qatar Investment Authority), aby sa minimalizovalo riziko a maximalizovala kvalita.
Štátne orgány pritom vyjadrili, že rozvoj letiska považujú za národný projekt. Zmenou vlastníctva potvrdili, že si chcú zachovať kontrolu nad hlavným dopravným uzlom, čo korešponduje s politikou premiéra Orbána z uplynulých rokov – vláda už regulovala energetiku, banky či médiá a teraz urobila podobný krok udržaním majority v letisku. Zároveň sa podotýka, že komerčné letecké spoločnosti nie sú proti rozvoju (aj keď kritizovali väčšie letiskové poplatky), a vláda teda postupne ruší mimoriadne dane z leteckého sektoru, ktoré zaviedla v roku 2022. V konečnom dôsledku budú investorom aj samosprávam ponúknuté výhody – napríklad letisko sľúbilo neustále investície do okolia (napr. do bezpečnosti a infraštruktúry v mestských častiach ).
Očakávaný dopad na ekonomiku a cestovný ruch
Rozvoj letiska výrazne ovplyvní maďarskú ekonomiku. Už dnes má BUD obrovský prínos: podľa štúdie letiska a konzultačnej firmy KPMG z roku 2023 prispieva Liszt Ferenc letisko v roku 2022 1 780 miliardami forintov k hrubej pridané hodnote ekonomiky (čo je až 2,7 % HDP). Sektor cestovného ruchu a priľahlého priemyslu prináša ďalších mnoho sto miliárd: samotní zahraniční návštevníci (prichádzajúci cez letisko) minuli v Maďarsku v roku 2022 približne 714 miliárd HUF, a letiskový reťazec dodávateľov a súvisiacich firiem podporuje desiatky tisíc pracovných miest. Každých 100 000 pasažierov na BUD tak vytvorí približne 13 miliárd HUF k pridané hodnote, 1 081 pracovných miest a 5 miliárd HUF daňových príjmov.
Budúce investície by tieto efekty ešte zvýšili. S rastúcim počtom cestujúcich (letisko len v roku 2024 vybudovalo nový historický rekord ~17 miliónov cestujúcich) sa výrazne zvýši dopyt po službách a tovaroch. Letisko očakáva, že pri 30 miliónoch pasažierov ročne (projekcia na rok 2030) bude potrebné ďalšie rozšírenie kapacít. KPMG odhaduje, že ak sa obnovia Terminál 1 a vybuduje Terminál 3, ekonomický prínos rastie: do roku 2040 by pridaná hodnota mohla vzrásť až o 5 781 miliárd HUF (oproti ~3 460 mld bez investícií). To znamená, že bez rozšírenia by sme prišli o približne 2,3 bilióna HUF pridanej hodnoty v roku 2040. Z toho by samotná hodnota v cestovnom ruchu mohla byť vďaka investíciám vyššia o 1 185 miliárd HUF – a to aj vrátane 150-tisíc nových pracovných miest v cestovnom ruchu.
Rozvoj letiska zlepší konkurencieschopnosť Budapešti ako leteckého uzla strednej Európy. V porovnaní s plánmi iných krajín (napr. polský „mega-hub“ vrábe kritiku za vzdialenosť) sa modernizované letisko v Budapešti stáva ešte atraktívnejším pre spojenia do Ázie, Blízkeho východu či Álp. Už teraz medzinárodné uznanie ukazuje, že poslaním je posilniť pohostinnosť a techinovácie – letisko sa nachádza v maďarskom cestovnom agentúre a ministerstvách ako strategický bod pre turizmus a biznis.
Harmonogram a výzvy
Plánované projekty majú rôzne termíny dokončenia. Terminál 3 má byť pripravený do roku 2032. Výstavba cesty na letisko začne podľa odhadu v roku 2026 a trvať by mala približne 3,5–5 rokov (cilom je otvorenie približne do roku 2030). Projekt železnice zatiaľ nemá presný harmonogram, no ak sa získa financovanie, reálny termín dokončenia by mohol byť okolo roku 2030. Obnova Terminálu 1 a rozostavanie parkovacích objektov prebieha už teraz v rámci súčasných investícií (design sa robí v roku 2024).
K výzvam patrí hlavne financovanie a byrokracia. Návrat letiska do štátnych rúk si vyžiadal obrovský kapitál – štát musel nahromadiť miliardy zo zdravotných reserve a predaja majetku. Cesta (železnica aj diaľnica) vyžaduje veľké stavebné povolenia a EIA proces; environmentálne aspekty (hluk, výrub zelene okolo Gyömrői cesty) musia byť riešené. Politicky je projekt citlivý – napríklad prechádzajúce roky priniesli spory s dopravcami okolo letiskových daní a súčasné partnerstvá (Vinci aj potenciálna Katar investícia) podliehajú schvaľovaniu európskymi autoritami. Vzťah štátu ku koncesii (splátkam poplatkov do štátnej pokladnice) je tiež predmetom dohody.
Napriek tomu sa všetky zainteresované strany – vláda, mestské orgány aj prevádzkovateľ – zhodli, že rozvoj letiska je pre Maďarsko prínosný. Budapeštianske letisko má preto jasnú cestu: chce sa stať konkurencieschopným, moderným letiskom prvej triedy s výrazným rastom prenosu aj medzinárodným významom. Vďaka plánovaným investíciám tak Budapešť posilní svoju pozíciu v stredoeurópskom regióne, priláka viac turistov a podporí ekonomický rast krajiny.
Zdroje: Informácie o projektoch a investíciách vychádzajú z oficiálnych tlačových správ Budapeštianskeho letiska, mediálnych správ agentúr Reuters a Xinhua, ako aj z odborných článkov (DailyNewsHungary, HVG, PestBuda), ktoré podrobne popisujú schválené plány. Citované štatistiky a tvrdenia sú prevzaté z uvedených zdrojov.
