Keď v roku 2003 partia leteckých nadšencov so skúsenosťami, ale bez lietadiel a pasažierov, zakladala Wizz Air, málokto by vtedy povedal, že z tejto značky vyrastie jedna z najväčších nízkonákladových aerolínií Európy. Dnes lieta z Budapešti do desiatok destinácií, je symbolom dostupného cestovania pre milióny Stredoeurópanov a – napriek tomu, že nikdy nebola štátna – v očiach Maďarov nahradila Malév ako „národný dopravca“. A čo Slovensko? Aj tam sa Wizz Air snažil zakoreniť – niekedy s veľkými plánmi, inokedy v tichosti ustúpil.
Skromné začiatky s veľkými snami
Wizz Air vznikol v roku 2003 ako startupový projekt niekoľkých profesionálov, medzi ktorými bol aj József Váradi – bývalý šéf skrachovaného Malévu. Nebol to žiadny miliardár s víziou, ale pragmatik, ktorý pochopil: východná Európa je hladná po lacných letoch. Spoločnosť nemala vlastné lietadlá, ale plánovala si ich prenajímať. Nemala ani licenciu, a predsa ešte pred prvým letom v máji 2004 predala tisíce leteniek. Prvý let štartoval z poľských Katovíc – nie z Budapešti – čo tiež veľa hovorí o tom, ako flexibilne firma rozmýšľala.
Budapešť ako srdce Wizz Airu
Hoci sa začínalo v Poľsku, domov Wizz Airu bol a je Budapešť. Po krachu Malévu v roku 2012 sa otvorila príležitosť, akú aerolinky dostávajú len raz za generáciu – zaplniť vákuum. Wizz Air okamžite posilnil spojenia z hlavného maďarského letiska Ferenca Liszta a stiahol k sebe väčšinu domáceho trhu.
Dnes z Budapešti lieta Wizz Air do vyše 50 destinácií. Hoci sa sústreďuje najmä na dovolenkové linky, ako je Malaga, Dubaj či Tenerife, nezanedbáva ani ekonomicky silné trasy ako Londýn, Paríž alebo Brusel. A čo je dôležité – flotilu v Budapešti tvoria najmodernejšie Airbusy A321neo, ktoré majú nižšiu spotrebu a väčšiu kapacitu. Symbolicky, ako by chceli svetu odkázať: „Nie sme len lacní. Sme aj moderní.“
Úspech, ktorý sa (ne)dal naplánovať
Roky 2020–2022 boli pre letectvo apokalypsou. Pandémia COVID-19 uzemnila lietadlá na mesiace. Kým konkurencia krvácala a prepúšťala, Wizz Air robil presný opak: zakladal nové pobočky, otváral nové linky a prijímal pilotov. Vznikla dcérska spoločnosť Wizz Air Abu Dhabi, a dokonca sa v médiách objavili špekulácie, že by mohol kúpiť niektorých menších konkurentov.
V roku 2024 spoločnosť prepravila rekordných 62 miliónov cestujúcich a vykázala zisk 365,9 milióna EUR. A hoci bojuje s výzvami ako sú poruchové motory Pratt & Whitney alebo neistá situácia na Ukrajine, jej rastové ambície sú neprehliadnuteľné. Do roku 2030 chce mať vo flotile 500 lietadiel.
Slovensko: trh, ktorý sa nedá zlomiť
Na Slovensku má Wizz Air komplikovaný vzťah. Vstúpil sem už v roku 2010, keď otvoril linku Bratislava – Rím. Zdalo sa, že má našliapnuté, ale prišiel útlm. V Bratislave ho postupne vytlačila Ryanair. V Košiciach sa mu však podaril husársky kúsok: v roku 2013 spustil linku do Londýna-Lutonu, ktorá bola taká populárna, že sa stala „leteckou autobusovou linkou“ pre východ Slovenska.
Dnes prevádzkuje lety z Košíc a Bratislavy, no počet liniek je obmedzený. Napriek tomu, práve Wizz Air umožnil mnohým Slovákom po prvýkrát vycestovať do západnej Európy – za cenu, ktorú si mohol dovoliť aj študent či dôchodca.
„All You Can Fly“ a nové trendy
Wizz Air však nezaspal na vavrínoch. V roku 2024 predstavil revolučný produkt: ročný „letenkový pass“ za 499 EUR, ktorý umožňuje neobmedzený počet letov (s poplatkom za rezerváciu každého letu). Tento krok ukázal, že firma vie nielen šetriť, ale aj experimentovať s obchodným modelom.
Zároveň začala aktívne komunikovať ekologickejšiu budúcnosť: investuje do vodíkových technológií a spolupracuje s Airbusom na vývoji lietadiel budúcnosti.
Viac než len lowcost
Wizz Air už dávno nie je len „lacná letecká spoločnosť“. Je to značka, ktorá redefinovala spôsob, akým ľudia v strednej Európe vnímajú cestovanie. Pre Maďarov je tichým nasledovníkom Malévu. Pre Slovákov je to vstupenka do sveta. A pre celý letecký priemysel? Dôkaz, že aj bez štátnej pomoci a luxusných salónikov sa dá dobyť európske nebo.
